My Diary

Sťahujem sa do New Yorku:)

15. ledna 2011 v 21:20 | Miruška:)
NY-PEOPLE.BLOG.CZ
Po dvoch rokoch sa sťahujem na iný blog :) Nie som si istá, či to je správne rozhodnutie (predsa len som tento blog mala strašne dlho), ale tak rozhodne mi tam bude dobre a chod stránky sa nezastaví ako tuto na blogu, pretože tam nebudem sama! :D Podelím sa o neho s ďalšími dvoma skvelými ľuďmi a pevne verím, že sa nevyvraždíme, alebo čo :D Ok...takže ak chcete naďalej zostať "SB" stačí povedať...rozdiel bude akurát v tom, že budem na inej stránke...:) Všetko! A nájdete ma tuto: www.ny-people.blog.cz :))

Po plači príde smiech :)

14. ledna 2011 v 20:13 | Miruška:)
deviantart.com
Ja viem, viem, že som sa týždeň neozvala, ale keď v škole toho bolo tak veľa. :/ Možno to znie trápne, ale keď teraz  sa blíži to "polročné vysvedčenie" resp. zdrap papiera zvaný výpis a pre mňa - oprava:pre moju mamu - je to veľmi dôležité. A tak som sa celý týždeň snažila učiť sa tak, aby všetky moje známky vyhovovali každému, vrátane mňa. No a myslím, že sa mi to celkom podarilo, až na tú sólovku z bioly. Ja som tušila, že dýchacia a vôbec všetky ostatné sústavy u človeka ma veľmi nenadchnú. A tak len pevne verím, že druhý polrok to vytiahnem na také suchárske jedničky. 
Umm...a okrem toho sa stala čudná vec a to, že ma strašne baví matika. Myslím, že to je fakt jeden z mála predmetov, na ktorom sa mi nezíva. :D
Ok, prejdime k iným veciam...umm, všetko sa tak zmenilo. :// Pri poslednom článku si všetci mysleli, že na mňa A. robí väčší dojem ako samotný J. a nakoniec sa to tak aj skončilo. :) Chvíľu som si myslela, že svoje rozhodnutie budem ľutovať, ale tak dobrý pocit som nemala už dávno. Teda myslím, že som to nebola ja. Nevravím, že som sa necítila dobre, ale mám pocit, že som nikdy nemala pocit, že mi na ňom strašne príliš záleží. Takže...áno, znamená to, že som mrcha, ktorá nemá city...iste.
Ok...ale od témy...každý piatok si volám s Vé a Jé na skype a vždy je strašná sranda...:D Ja len že som na seba naštvaná, že sme si tak netelefonovali už skôr :/ Ale čo už? Lepšie neskoro ako nikdy. Práve teraz uvažujeme nad spoločným blogom, ale mám taký pocit, že z toho vzíde :D No nič....Jé už čaká na môj článok, takže zjavne budem končiť a ozvem sa vám...niekedy :D 
Zatiaľ sa majte :)) 

PS: Dnešok sa začal strašne depresívne a skončilo to dejepisom, na ktorom sme sedeli - netradične - úplne vzadu a dosť dobre sme sa bavili. Samozrejme aj s Mariánom a Ľudom...a samozrejme na účet mojej "obľúbenej" spolužiačky, ktorú všetci tak "milujú" :D Najlepšia bola reakcia spolužiačky, ktorá prišla do triedy až keď všetci už boli dávno na miestach a s prekvapením zistila, že voľné miesto je už len pri tej obľúbenej spolužiačke...(nepamätám si to presne ale bolo to čosi také):,,No do riti." :D Koniec :D

Stretli sme ho na ulici...

5. ledna 2011 v 22:24 | Miruška:)
deviantart.com
Asi pred tromi dňami, sme sa s J. vybrali von. Nemali sme to síce v pláne, vlastne...nemali sme žiadne plány a tak sme len šli po Domina, že ho vytiahneme na kofolu, no nakoniec aj tak nebol doma. Aj tak sme sa ale vybrali na kofu. Šli sme po chodníku, všade tma, nikde nikto, keď zrazu sa z tmy vynorila postava obrovského chalana...no povedali by ste, že má minimálne 20 (a hoci tak vyzerá, nemá toľko). A to by nebol J. keby ho nepoznal. Už z diaľky kričal jeho meno a podľa tónu, akým ho vyslovoval, mi bolo jasné, že sa dlho nevideli. Chvíľu sa rozprávali a nakoniec ho presvedčil, aby šiel s nami. Dali sme si kofolku, prešli sa a potom domčov. Ďalší deň to už bolo inak. J., A. a ja sme sa vybrali von ako taká malá "partia". Kofola, karty a ani by ste neverili, koľko srandy vás stretne za pár hodín s nimi. A dnes tomu nebolo inak. :)) Neskutočne som si A. obľúbila. Za tri dni...ja viem, znie to blbo, ale je to tak. :) Wá...ako on hovorí: ,,Bol to osud, že sme sa stretli." :D Dúfam, že zajtra pôjdeme zase...

Uvedomujete si - a mrzí ma, že vám to pripomínam -  že v pondelok už musíme ísť do školy?? =// Ja viem, na čo sa sťažujem, keď všetci z ČR majú už takmer týždeň školy za sebou?! :D Ale aj tak...mám stavy úzkosti asi...xD

Hmm....ak správne počítam, tak už len 52 dni do Francúzska :) Škoda ale, že tu nebudem celé jarné prázdniny...:(( Ale FR mi ich vynahradí dúfam. (: Ešte keby tam so mnou boli všetci moji kamaráti a J. =/ No nič. :)

To je všetko, myslím teda. Rýchlo odpíšem na komentáre a padám spinkať. Zajtra musím sekať dobrotu, aby ma mama pustila von x)) Páá
*Vaša uponáhľaná a netrpezlivá adminka* 

Najdokonalejší Silvester!

1. ledna 2011 v 21:18 | *Dreamer
deviantart.com
Ahoj. (: Možno...je neskoro písať sem o Silvestri a všetkých oslavách okolo toho a možno, že toho máte po krk už z iných blogov, ale ja si nemôžem pomôcť. :) Toto bol prvý Silvester, ktorý mi mamka dovolila stráviť inde ako v obývačka a na balkóne. x) Síce nevie, že som nebola len na námestí, ale "čím menej vieš, tým lepšie spíš" :D Táákže...na poslednú chvíľu som sa rozhodla, že nebudem sedieť doma a keď to, po nedlhom prosíkaní dovolila aj mamka, stačilo sa už len dohodnúť kam,kedy a s kým (aj keď, to "s kým" bolo viacmenej jasné!!!). :) O pol jedenástej po mňa prišiel J.(♥) a potom sme šli na takú "malú" novoročnú oslavu do bytu jeho otca. Boli tam snáď všetci. Jeho sestra s priateľom, jeho brat s priateľkou a "milión" ich kamarátov. Bolo fajn! Ešteže sa odo mňa J. ani nepohol, teda, skoro... Keď raz odišiel pohľadať brata, tak ma prinútili tancovať...=D Uhm...trapas. Ale tak...nevadí. :D Pred odchodom na námestie som si musela pripiť poldecákom (už ani neviem čoho) s priateľom jeho sestry a potom sme už konečne šli. To akoby vypustili ľudí z nejakej veľkej budovy, toľko nás tam bolo :D. Na námestí však ale bolo ľudí oveľa, oveľa viac. Našli sme si úžasné miesto a počkali na ohňostroj. :) V tú chvíľu neviem či ma viac dojali svetlá na oblohe, alebo fakt, že som tam s ním... ((: Pomedzi ohňostroj sa otvárala fľaša a všetci sme si pripíjali a priali Šťastný Nový Rok...dokonalé! :) Dúfam, že ste mali úžasného Silvestra, nech už ste boli kdekoľvek. :)
*Vaša neskonale precitlivelá adminka ((:*

Cause baby you‘re a firework

31. prosince 2010 v 15:29 | Miruška:)
deviantart.com
Ah...dočkali sme sa. Resp. tí, čo na to čakali, z akéhokoľvek dôvodu, sa dočkali. Paradoxom je, že si každý rok hovorím: ,,ten ďalší bude lepší." To znamená, že nie som spokojná ani s jedným, pretože každý môže byť lepší...asi. To je jedno!
Umm, tak vám len prajem aby ste v novom roku zažili veľa pekného a dopočuli sa čo najmenej zlých správ. (: 
PS: užite si Silvestra (alebo radej nie?) (:
Vaša stále existujúca adminka :) 

Po dlhej dobe...

27. prosince 2010 v 22:13 | Miruška:)
deviantart.com
Mám nutkanie písať a keďže môj deníček by už asi viac písmen neuniesol, rozhodla som sa prihlásiť sa a konečne čosi napísať aj sem. Dlhú dobu som sa neozvala a dnes som dokonca uvažovala nad tým, že úplne zruším blog. Nestíham chodiť na spriatelené blogy, písať články ma tiež veľmi nebaví a koniec koncov...čas sa dá využiť aj prospešnejšie. :) Nakoniec som sa ale rozhodla, že vybudovať blog minimálne do takej podoby v akej bol pred rokom, ma stálo strašne veľa úsilia a jedným klikom to všetko zahodiť sa mi ani trochu nepáči. A preto, aj keď neviem ako to bude ďalej, tento blog zostáva.../nemusíte predstierať nadšenie/
No a potom...mrzí ma, že som vám neprišla popriať pekné Vianoce, ale ma sviatky tento rok moc nechytili...aj keď som sa na nich z princípu celkom tešila. Uhm...jediná vec, ktorá ma tieto Vianoce potešila, je snáď len to, že som na Štedrý deň mohla byť s J. Wáá :)) Verili by ste, že ponožky dokážu byť miliónkrát lepší darček ako akákoľvek iná obrovská, alebo drahá vec? x) Som na to prišla 24. :) Teraz už len Silvester...neviem, či mám ísť von, alebo nie. =// Keď...ja by som na Silvestra chcela byť aj s ním, aj s rodičmi. Keby nebude na opačnom konci mesta, ale doma (o poschodie nižšie xD), tak by to bolo jednoduchšie. =) Ale no..uvidíme...:) Aaa potom už konečne Francúzsko...neskutočne som šťastná, že nakoniec idem...a neviem sa dočkať. =* už nech je február :)
A okrem toho mi chýba D.! Niežeby som sa nemala komu vykecať...veď čokoľvek mám na srdiečku, to môžem povedať J., ale predsa len sa to nedá porovnávať so zdôverovaním sa najlepšej kamoške :) 
Uuuh...vyčerpávajúci článok...aspoň pre mňa. :) Každopádne...už chcem aby bolo leto! Aj vás už tá zima tak neskutočne štve? =/ 

Čo sa zmenilo...

8. prosince 2010 v 16:55 | Miruška:)
deviantart.com
Ahojte...
...konečne som sa zdvihla od zošitu NOS-ky a dokopala sa za PC s nádejou, že to prinesie niečo pozitívne. /zatiaľ ale nič/ Uhm, trochu ma mrzí, že zanedbávam blog, ale neroztrhnem sa preto. Jednoducho sa mi nechce sedieť pred bedňou a mlátiť do klávesnice. Už ani chatovanie ma nebaví a nieto ešte blog. Všetko sa tak neskutočne zmenilo....práve som si prečítala staré články, čo som kedysi dávno stvorila. Uh, musím uznať, že som bola hrozne trápna, lenivá a prehnane šťastná. Trápna, lebo slovná zásoba mi zjavne nič nehovorila, lenivá, lebo som denno denne (aj počas prázdnin) sedela doma a prehnane šťastná lebo mi zjavne nič nechýbalo /omyl/.
...verili by ste, že raz prestanem myslieť neustále len na seba? Ja teda nie a predsa sa stalo. Už si každé ráno nežehlím vlasy, nezaujíma ma, čo si oblečiem a ani čo si kto pomyslí, keď moje vlasy nebudú dokonale stáť na hlave...
...mama veľmi silno prežíva, že už nemám 5 rokov. Povedala by som, že je to najnechápavejšia osoba, akú som stretla. Akoby nikdy nebola mladá, nikdy si neužívala, nerobila prúsery a neplakala kvôli nešťastnej láske. Možno to bude dobou, ale aj tak...
...pamätáte (stáli návštevníci blogu) ako som asi týždeň chodila s D. a rozprávala o ňom ako o Pán-božkovi? Tak som klamala. Alebo si len zmýlila súcit s...láskou /?/. (To sa dá??) Ale už neklamem!! Nie o tom...
...prvý deň za celý týždeň, čo nie som s J. =// Ooo drahá mamka...vrelá vďaka. Všetko mi kazí...všetko. Ale tak čo...veď v sobotu sa znova uvidíme. Iste.
...v piatok sú tu vianočné trhy. Keby všetko bolo inak, tak by sme tam šli ako jedna veľká šťastná rodinka, ale my nie sme šťastná rodinka. (mvp) Takže sa chystám až v sobotu s Domkou. Dúfam, že mi pomôže nájsť darček pre Verušík, lebo zase som s darčekmi nejak pozadu.
...asi si v piatok ozdobím malý stromček...možno mi to zlepší náladu...
...čo by ste kúpili priateľovi na Vianoce?? (len tak mimochodom...niežeby som si nevedela rady. Poteší čokoľvek, myslím, teda aspoň mňa by to potešilo!!)
...už nemám nič viac na srdci. Snáď len že očakávam komentáre, aj keď som vás tak veľmi zanedbala... 

Verili by ste, že vonku je zima? // Alebo...ako mi arafatka zachránila život :D

27. listopadu 2010 v 21:12 | Miruška:)
deviantart.com
Mám 16. Už takmer dva dni. (: Necítim sa inak. Možno mi akurát trochu viac dochádza fakt, že už len dva roky a budem oficiálne dospelá. Ale ako tak pozerám, pre svoju mamu budem stále to malé decko, ktoré treba vodiť za ručičku...o ktoré sa treba postarať a ktoré bez nepretržitej starostlivosti neprežije. *Don't worry. Be happy.* Inak sa nič nezmenilo. Narodeniny dopadli inak, ako mali, ale nie zle. Len mi došlo, že nikdy viac už nechcem hrať s miláčkom Človeče nehnevaj sa (resp. chcem, ale musím sa naučiť prehrávať xD) a že za vetou "Áno, chcem sa biť..." sa skrýva "Ušteklím (ulechtám) ťa k smrti." :D No a dnešok...o pol ôsmej ma zobudila mamka, aby mi oznámila, že sneží. Potom som už nemohla zaspať. Inak, bolo hrozne skvelé pozrieť von oknom a vidieť obrovské vločky snehu padajúce v tak obrovskom počte na zem. :) Dosť bolo básničiek :D Ach...potom som sa najedla, upratala celý byt, pozrela trochu do kníh a potom sa vybrala von :) Uh...boli sme na kofolu...viacmenej xD No a potom sme šli sa prejsť pozdĺž kasární...čo bola sila, lebo bolo strašne mokro a všetko sa šmýkalo. Takže to znamenalo len jedno: ,,Keď s tebou udrie o zem Janík, a stiahneš aj mňa, tak si skončil...!" :D Potom som sa šmykla...a teraz už viem, že poučovať sa nemá. :D:D Uhm...a čo ešte? Ahá, bitka so sestrou...uprostred ulice a potom utešovanie, lebo som to schytala. :(( Ale za to "utešovanie" to stálo :D. Teraz k titulku. :D Vonku je neskutočná kosa! K tomu som si zabudla rukavice a nepomohol ani fakt, že na nohách som mala čižmy (alebo ako J. hovorí...kanady xD) a hrubé ponožky. :D EŠTEŽE som mala arafatku :D J. povedal, že som vyzerala ako terorista, ale to mi bolo jedno, lebo mi bola fakt neskutočná zima...xD A ešte keď idete pozdĺž rieky, tak buď umriete na podchladenie, alebo sa pomodlíte a budete dúfať, že vám niečo ako arafatka (napríklad) zachráni život. Uh...takže som si ju dala tak, aby mi bolo vidno len oči. :D Potom som vydýchla...a hneď mi bolo teplejšieee :D Nesmejte sa!! :D Ide o princíp. :D
PS: Už máte kúpené darčeky na Vianoce???
PS2: Áno...vianočné stresy sú tu :D:D 

Dajme tomu, že to tak malo byť. x) // Všetko je až podozrivo jednoduché.

20. listopadu 2010 v 12:39 | Miruška:)
deviantart.com
Bonjour! // Salut :)

Včera ráno som ešte premýšľala nad tým, ako vám napíšem, keď prídem domov. No ako šli jedna hodina za druhou, tak ten pocit opadal a na siedmej hodine mi bolo jasné, že nebudem schopná asi ani prísť domov a nieto čosi písať.
...učiteľka slovenčiny má pocit, že sme robotické hračky, ktoré nemajú problém naučiť sa naspamäť o ôsmich cykloch od Hviezdoslava, plus čosi o jeho živote, + o jednom cykle veľmi veľmi podrobne, no a aby toho nebolo málo, tak potrebujeme aj Hviezdoslavove epické diela....
...učiteľka geografie sa včera zbláznila. Prvýkrát sa netvárila akčne, mala dobrú náladu a písomku nám, znova, kvôli veľkej neúčasti žiakov, odložila...
...matikár sa na hodine rozplakal a to len preto, že mu veta ,, číslo je väčšie, poprípade menšie..." prišla vtipná. Totižto to poprípade tam bolo preto, že znamienka v rýchlosti opravil a potom na nás nakričal, že sme to MY zle prečítali a hneď na to dostala celá trieda taký záchvat, že p.p.H sa rozplakal...
...na informatike sme si napísali písomku z excelu...oh...akoby som ja vedela čosi robiť v tom debilnom zelenom programe. Najprv som pri tom sedela a s údivom hľadela na zadanie...a teda vyrobiť rovnakú tabuľku ako na papieri a potom vypočítať pomocou vzorca súčty a priemery. Áno, áno...nič jednoduchšie neexistuje. Hold, moje počítačové znalosti nie sú bohviečo. A tak som si  klikala kade tade, až som sa dopracovala k výslednej podobe. Som skvelá, viem. A aby som nezabudla, stihla som vyrobiť tabuľku aj Veji, ktorá akosi zabudla na ďakujem. A potom som pobehovala sem a tam, lebo to takmer nikto nevedel. Nakoniec som vybuchla, že nie som stroj a vypadla z tej debilnej triedy. Netuším čo mám z písomky...
...angličtina...test zo žltej Headway-ky?? NO A? To je hračka...
...na chémii nám stihol rozdať predošlé písomky, povedať čo bude na ďalšej písomke, nadiktovať poznámky, a ešte aj vyskúšať 3 ľudí...
....náš nový triedny a zároveň náš dejepisár je rovnako akčný ako naša geografička a tak usudzujem, že to bude tým množstvom nikotínu, ktorí obaja denne prímu...
Konečne koniec dňa. Vybodla som sa na odnášanie vrecúšok s telesnou a ocenila fakt, že nám dali do našej mini-šatničky skrinku, do ktorej môžem s radosťou hodiť svoje prezúvky. Domov som prišla s problémami, keďže v polovici cesty som prestávala dýchať. Ale bez obáv, určite to nebolo tým, že som v taške mala atlas, čítanku, sprievodcu, literatúru, knihu dejepisu, zošity s tvrdým obalom, zvyšné zošity a knihy + vrecúško s telesnou. 
Doma som sa zvalila na posteľ a zaspala, no vzápätí ma zobudil zvonček a môj J., ktorý sa ma pýtal, či nejdem von. Ale vzhľadom k tomu, že mi bolo príšerne, mama povedala že vyzerám strašne a mne sa prvýkrát za tento týždeň tak neskutočne točila hlava, povedala som že nejdem. Celý zvyšok dňa som preležala, večer som šla na polhodinu do vchodu, aby som bola aspoň chvíľu s ním (a jeho skvelým kamarátom xD). Uhm...tá polhodina nebola ani trochu postačujúca, ale čo už. No a vďaka mojej "chorobe" či ako to nazvať s ním teraz budem až ktovie kedy. Dúfam, že to prežijeme...
 :((( Není to fér.
PS: podstatou článku je, že sme mali ťažký deň, ale dostala som dve jedničky a že sa mi vďaka chorobe, ktorou ma nakazil nejaký imbecil (kto iný, že?!!!) som si pokašľala víkend.
PS2: všetkých vás mám veľmi rada a nemusíte to čítať.
PS3: tvárte sa, že ten design má byť tak, ako je teraz!!!

Aj tak niečo nie je v poriadku...

15. listopadu 2010 v 21:54 | Miruška:)
deviantart.com
Prvýkrát v živote si želám, aby čas šiel o trochu rýchlejšie, ako doteraz...

Musím si dať facku a prestať idealizovať, snívať, dúfať, myslieť si, že všetko bude tak, ako si to vymyslím. Nemôže už jednoducho rýchlo prejsť november, moje narodeniny, Vianoce, Silvester, aby som sa konečne dopracovala k Parížu a zmizla tak nachvíľu z tohto debilného mesta? Všetko je tu také hnusné...škola, domov, ľudia...nepáči sa mi tu. Nič sa mi tu nepáči. 
Nešibe mi. Len ma to tu tak trochu nebaví...ale ja neviem, možno to je chvíľkový pocit. A možno je to spôsobené bolesťou hlavy. Alebo tým, že ma bolia oči...
Blbosť, nie je to spôsobené tým, že ma bolia oči. =// Mám v sebe toľko hnevu a sklamania, že by som momentálne bola schopná pohádať sa sama so sebou. Vlastne, mám taký pocit, že už to robím...ale, to je jedno. V podstate.
Offtopic...zajtra je utorok a v stredu sa nejde do školy, čiže teoreticky mám nárok ísť von s ním. Po dnešku...uhm, neviem či sa mi bude chcieť. Dpč...nech sa budem akokoľvek premáhať a tváriť sa, že sa hnevám, vždy mu všetko prepáčim. (chcelo by to prefackať, viem)
Dnes sme písali z matiky...pozrela som, nechápala som, počarbala som papier a odovzdala svoje výsledné (prudko umelecké) dielo. Dúfam, že pri opravovaní nechytí tzv. amok. Z geoly nám odložila na piatok a dokonca neprijala úplatok. Zlatá to žena. No...a zajtra píšeme zrejme z angliny. Seriem celú anglinu...budem improvizovať! Už viac nechcem nič napísať.
PS: hneď mi bolo jasné, že dobré obdobie nebude trvať večnosť...
PS2: verili by ste, že ma vie niekto rozosmiať a podržať aj keď dobre vie, že sa na neho hnevám? To je aký blud...sama tomu neverím. Vlastne...verili by ste, že som taká sprostá a dovolím mu to?
PS3: možno sa vám ozvem ešte tento týždeň.

Život je o počítaní dní...

13. listopadu 2010 v 12:03 | Miruška:)
 When you tell me I'm a wreck...
omaha beach
Verili by ste, že raz uvidím akékoľvek more naživo?! Alebo dokonca že uvidím Omaha Beach v Normandii? Stane sa to skutočnosťou, no ja tomu akosi stále nedokážem uveriť. Podľa mňa si to uvedomím až 28.februára, keď sa o 4 ráno zobudím, prichystám sa a okolo piatej schytím tašku a poberiem sa ku škole. Alebo si to uvedomím až keď budem ísť celú noc v autobuse a prejdem mestami, ktoré som zatiaľ videla len na Google Earth. Som šťastná a viem, že toto bude najkrajší darček k narodeninám a Vianociam, aký som kedy dostala. Dokonca to budú najkrajšie jarné prázdniny, aké som kedy zažila. Prisahám, že už nikdy nebudem nič chcieť...ak naozaj uvidím PARÍŽ. :) Teraz už len počítam dni...

Uhm...včera som mala fajn piatok. Mimochodom. Sadli sme na dopravu, ja, J., jeho kamoš a sesternica Viky a šli sme k jeho otcovi. (: Musím uznať, že už dávno som sa nehrala na "školu" a nemaľovala omaľovánky. :) Pexeso som síce hrala s J. v stredu, ale tak som si to zopakovala aj včera. :) Mno...a...prišla som na to, že úprimnosť je dôležitá a že na sebe musím čosi zmeniť, ak chcem aby to ešte aspoň chvíľu vydržalo. Skvelé, ako obaja počítame dni...

Víkend presedím zjavne doma. V pondelok máme dve písomky, trochu ma bolí hrdlo a dnes nejak nemám na nič náladu...čo už? (: Uhm...zachraňuje ma akurát fakt, že budúci týždeň nemusím ísť v stredu do školy! (Sing hallelujah!!!) No, tento víkend vám už článok nenapíšem, ale na komenty prídem odpísať, tak mi prosím v pondelok držte palce na matike a geografii :) Ďakujem... 

Zbytočne budeme skákať až k nebesám! Aj tak sa vždy vrátime na zem.

8. listopadu 2010 v 20:22 | *Dreamer
Vždy, keď sa na niečo hrozne teším, nevyjde to. 
Vždy, keď do niečoho vkladám dôveru, sklamem sa.
Vždy, keď nedôverujem, sklamem iných.
Vždy, keď sa neteším, prekvapí to mňa, ale zarazí iných.
Zákony schválnosti, či osud? 


deviantart.com
Nechcem tu rozoberať depresívne témy, ani sa tváriť depresívne. Veď keby som vedela chémiu, nezaťažovala mamku (možno) hlúposťami a nesklamala zopár ľudí, bola by som najšťastnejší človek na svete. Ale ako hovorí môj kamarát: ,,Hlavne pozitívne, pozitívne..." :) Tak teda pozitívne. 
Dnes nám v škole oznámili, že je možnosť navštíviť Paríž, Bretónsko a Normandiu počas jarných prázdnin, spolu s ľuďmi z iných častí Slovenska. Samozrejme, učiteľka francúzštiny, ktorej je jasné, že Francúzsko je  niečo, čo by som v živote chcela dosiahnuť, ma zapísala, aj keď som jej povedala, že nikam nejdem. A teraz sa pýtate prečo, však? Dôvod→300€. 
Doma som to oznámila, aby sa mamka nenaštvala, že jej neoznamujem dôležité fakty (alebo preto, že v kútiku duše som predsa len dúfala...), no a ona mi oznámila to, čo som už vedela. ,,Trochu veľa na 5 dní"  Hneď potom som sa rozplakala, ale hovor od J. celkom pomohol. A nakoniec dokonalá poznámka od môjho J., ktorá ma rozveselila (,,Tie výlety sú drahé jak sviňa!") :D Mno a zrazu ma mami zavolala do kuchyne, aby mi oznámila, že IDEM. 
A teraz? Teším sa, stále neverím, že konečne nebudem musieť po Paríži blúdiť len na Google Earth, ale na druhej strane mám výčitky svedomia. 300 ečok je moc...=//
Čas ukáže...
Zatiaľ sa majte (: 

Ale ste ma nečakali...xD

6. listopadu 2010 v 21:27 | *Dreamer
Ja viem!!! Neozvala som sa snáď mesiac...moment...O.o...omyl! Nebola som tu dva mesiace.

deviantart.com
A teraz by ste čakali ospravedlnenie, čo? :D Smola...žiadne nebude. Aj tak som skoro nikomu nechýbala, až na výnimky a poväčšina z vás nemá na blog čas rovnako ako ja. x)
A teraz čakáte, že poviem, že s blogom končím. Smola...nekončím. :D Vyzerá to tak, že keď si nájdem čas, tak sa vám ozvem...ale nevravím, že toho času bude veľa. ((:

Na začiatku roka, som stresovala, že sa nestíham učiť. A teraz ma ani trochu neštve nič, spojené so školou. Trojky zberám jednu za druhou...a som na ne hrdá :D Oook...nie je ich tak veľa, ale aj tak..(:
Okrem toho som začala chodiť aj von! Áno, áno...je to šokujúce, ale no zabite ma :D 
Uhm... nebyť ich, JEHO tak celé jesenné prázdniny sedím doma a víkendy presedím v knihách. Potom by som bola deprimovaná, že nič nestíham, hysterčila že sa mi nedarí a nakoniec by som zaspala nad knihami. 
UH! Som rada, že to tak nie je. :)) Možno keď budem veľká, tak si spomeniem, ako som raz žila...a nie ako som sa utápala v zošite z chémie a dúfala, že mi niekto naleje do hlavy všetky vzorce a chemické reakcie. :)) 
Teraz je to skvelé...až na to, že keď som s ním, tak ma zdraví a objíma každý, koho stretneme na ulici, ale inak sa nesťažujem :D:D
Čo vy?! Ako ste na tom? Nejaké prevratné novinky?? (:
Ozvem sa...v blízkej budúcnosti. Pá (: 

Ďakujem....že som sa dožila piatka!

1. října 2010 v 15:00 | *Dreamer
Tento týždeň?? NAJHORŠÍ!!

Ako som sa len doteraz tešila...že všetko je skvelé, ľahký rozvrh, týždeň bežal jeden za druhým bez problémov a zrazu sa na mňa všetko zvalilo. Poznámky, písomky, kopa učenia, od tretej do ôsmej pri knihách. Fakt...nestíham. A hlavne sa mi nechce. Okrem toho ma zase bolí hrdlo, tak len dúfam, že znova nebudem chorá. 
Btw. sme dnes písali z geografie písomku, resp. test, alebo doplňovačka...no všetko v jednom. A ak som dobre zaregistrovala (keďže som jemne zaspávala) tak som mala plný počet bodov. No, o to horšie dopadla neohlásená písomka z biológie. Zbohom jednička, dvojka...trojka (?) Uf. Neviem. 
Nechce sa mi tu čosi rozpisovať. Neskôr obehnem všetky spriatelené blogy. Tak zatiaľ... 

Diagnóza: Prepracovanosť. =/

28. září 2010 v 19:38 | Miruška:)
Šk. rok sa začal nedávno, ale v škole ideme tempom rovnakým, akým chodí TGV vo Francúzsku. =//

A nebaví ma to...fakt ma to nebaví. Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch, prostá funkcia, extrémy-minimum a maximum funkcie, Boyle-Mariottov zákon, ontogenéza, stavovské povstania a halogenovodíky (??)...ešte to len počujem a dvíha sa mi žalúdok... 
...jediné, čo ma zachraňuje aspoň párkrát do týždňa je angličtina, francúzština a NOS-ka. Stále, stále sú toto predmety, ktoré zvládam, ktoré mi nevadia a ktorých by mohlo byť viac. Doteraz som si myslela, že mám skvelý, úžasný a ktovie aký ešte, rozvrh ale už o tom nie som dostatočne presvedčená. Prichádzam domov o pol druhej. Potom behám po celom byte, skočím na facebook omrknúť poštu (ktorú nemám...zvyčajne) a o 15-tej sa idem učiť. A čo človek nezažije...naučí sa poučky z matiky na jednu A4, poznámky z dejáku na dve A4, biolu na jednu A4 a fyziku z 3-4 A4 (lebo predtým som sa neučila) a skončí o 19:00...v tom si ale uvedomí, že nevie slovesá z francúzštiny a neurobil ani čiarku v prezentácii z geografie a všetky slová typu: ,,Na dnes končím." môže pozberať do kýblika a vyhodiť do odpadkov!!! :-x 
Mám toho plné zuby...môžem okašľať taký systém. Nezvládam to asi...=// Okrem toho som v noci nemohla spať, lebo ma hrozne boleli nohy...tá telesná ma dorazila...fakt som mala chuť predávkovať sa ibalginom! A potom...zvládnite celý deň bez problémov!! =//
To nič...musím ísť ďalej...a veriť si! :( (ou)
Ďakujem za všetky komentáre...:))
Lúčim sa s vami...:)

Keď sa povie: Načrtnite graf funkcie...

27. září 2010 v 20:04 | Miruška:)
...skočte pod lavicu, zabarikádujte sa tam, dvakrát tlesknite, zatvorte oči a párkrát zopakujte heslo: ,,Som neviditeľný/á!" (Upozornenie: Nepomýľte sa! Nemuselo by to fungovať.) Potom už len dúfajte, že ste urobili všetko správne a že si vás učiteľ nevšimne. Ak vás načape...ste v kely! Máte ešte dve možnosti. Preniesť sa cez to a tváriť sa že kreslíte graf a tabuľku funkčných hodnôt, alebo skočte prvým oknom, ktoré bude otvorené. Volila by som si druhú možnosť...=)

K dnešku...áno, áno! Je to pravda. Ja...zdochlina váľajúca sa aj na školskej stoličke, s nohami až boh ví kde som sa prekonala a napísala vám :)
Prišla som na to, čo ma robí nešťastnou.
1, že ma tu v podstate nikto nepotrebuje
2, každodenný stereotyp. Budík na 6:30, raňajky, umyť, obliecť, vyžehliť vlasy, namaľovať sa, stretnutie s Domčík, cesta do školy, prezuť sa a dokopať sa do triedy. Celý deň presedím na tých hnusne nepohodlných stoličkách, cez hodiny sa nudím a cez prestávky sa mlátim s D. Potom obed o 13:05, keď mám obvykle záchvat smiechu z Peťa-Dana, alebo J. (sorry J. ale myslím to v dobrom xD) a nakoniec sa idem prezuť a pekne domov. Idem na comp, urobím si úlohy (ako kedy), naučím sa (ako kedy), čumím na bedňu a potom idem spať. Hurá...prešiel jeden deň a čo ďalší? Presne! To isté x)

Fakt už neviem v čom inom by to mohlo byť. Dnes sa v škole neudialo nič neobvyklé...až na bohovskú telesnú :)) 45 minút po nej som si necítila nohy a tento stav by som nazvala chvíľkovou...uh...extázou, ale bolo to úžasné :) Milujem nášho telocvikára...xD
Inak...k tomu titulku a pokračku...opísala som hodinu matematiky a svoje pocity :))
PS: Už mám druhú známku v škole :D Z matiky...tróóóju - 3 :) mmmm :D♥
Lúčim sa s vami deti :)) 

Tragedies =//

26. září 2010 v 13:02 | *Dreamer
G-Get up and dance (?)



Ahoj. Uhmm...pôvodne som vám chcela napísať včera, ale nemala som sa tak skvelo, aby som sa vám tu spovedala. Takže dnes...no.
Kto by to bol čakal, že bude mať tak úžasný víkend, keď sa všetko, čo treba na pondelok, naučí už v piatok. Bohovské. Až na tú nudu. Celý víkend sedím pri bedni, alebo si píšem na facebooku.
A vlastne práve facebook, respektíve jedna osoba ma zachránila pred nie veľmi šťastným koncom včerajška. Um, ja nevím, ale fakt ma nejak nič nebaví. Neviem, čo by to chcelo...
V škole som v pohode...všetko ide fajn, až kým ma nezdrbe slovenčinárka, alebo sa mi niečo nepodarí, ale inak je sranda. Ale keď prídem domov, tak by ste niekedy ani nepostrehli, že tam som. Sedím so slúchatkami v ušiach a hľadím do blba. 
To je jedno. Už ma to nebaví, písať to do každého článku...

Piatok bol fajn. Po škole som bola na chvíľu s J. x) Hm...asi to bolo najlepšie poobedie za celý týždeň a nejde len o to, že bol piatok. ((:
Um...tento týždeň zatiaľ nemáme na pláne v school žiadnu písomku, akurát nám má doniesť opravené z matiky. Akoby som ich potrebovala...čo čakám? Veď som sa na to ani neučila...takže lepšia ako 4 to isto nebude. x) No a...konečne som si našetrila peniažky na novú tašku...tak dúfam, že sa tento týždeň dokopem do obchodu...
...a okrem toho, som celý víkend mala kresliacu náladu, tak uhm...výsledok je v celom článku, ak by to niekoho zaujímalo...
PS2: je to len čarbanica, skica, alebo si to nazvite ako chcete. Nechodím na umeleckú, neviem dokonale kresliť, možno neviem kresliť vôbec...len ma to baví a viem tak vyjadriť, ako sa cítim. 

Zmätená, nepochopená a nahnevaná!

23. září 2010 v 21:26 | *Dreamer
A koho to zaujíma?!

V utorok som sa vrátila do školy. Jeden deň krásneho voľna sa rozplynul akoby nič. Huh...toto bol hrozný týždeň. Okrem toho, že zbehol strašne rýchlo, sme mali skoro každú hodinu suplovanú. Bolo to nudné a totálne o ničom. Prišla som o svoje obľúbené predmety typu NOS-ka, dejepis a francúzština. Prišla som na to, že biológia je s novou profesorkou celkom fajn predmet.
Ale...nie to som chcela. Ide o to, že je všetko akési divné. Vždy, keď sa mi darí v niektorých veciach, iné sa zas pokašlú. V škole je všetko fajn, ľudia sú fajn...na etike som dokonca rozprávala, čo je neobvyklé, s Domkou je všetko v pohode...naša obrovská láska stále funguje, i keď sa denne mlátime. Ale...niečo nie je v poriadku. 
Ako si môže prísť a povedať, že všetko bude lepšie keď už tu nebude a ešte mi vynadať, zato, že som mu povedala, že tu stále má mňa...jasné...som nedostačujúci človek, ale určite nie som jediná. Bože, čo dokelu to splieta. A najhoršie je, že nemôžem nič urobiť...okrem toho, že môžem dúfať, že nespraví najväčšiu somarinu, akú by kedy mohol urobiť. Ale toto vás netrápi...a potom...
Je zlé, keď človek povie, ako sa cíti, a ako vníma, čo sa okolo neho deje?! Lebo ja keď to neurobím, tak sa cítim zvláštne...akoby som mala každú chvíľu vybuchnúť =//
Neviem...fakt už neviem. 

I‘m the master of the game x)

20. září 2010 v 11:03 | Miruška:)
WE ROCK THE BALL! 

Teraz vážne. Dnes vám píšem a to ani nie je sobota...xD /Nemusíte sa tváriť tak nadšene. xD/ Uhm...zostala som doma a síce, nie som tak príšerne chorá, len mám hroznú nádchu a "kedz kus" ma bolí aj hrdlo. (J. by ma pochválil xDDD) :) Mno a tak som prišla za mami, či môžem ostať doma a, teraz príde tá šokujúca časť, a ona hneď: ,,Dobre, vypíšem ti ospravedlnenku." x) Netuším, čo jej kto urobil...ale rozhodne to nebola moja mama.
Mimochodom, teraz tu tak sedím...mám na sebe milión kusov oblečenia, vrátane arafatky a dvoch párov ponožiek /no a? xD/, počúvam Another Angel Down, sms-kujem s človekom, ktorý zjavne pravidlo zo školského poriadku, že na hodine sa mobily nepoužívajú, má niekde a som na sebe hrozne pyšná, lebo konečne mi ukazuje to, čo prehrávam vo Winampe, na last.fm :D  
Mám prečo byť na seba hrdá. Celý víkend som sa to snažila opraviť a nič z toho. =// Vlastne, spôsobilo to to, že mi prestal fungovať Winamp a Skype /tak nie som práve najšikovnejšia!/, ale dnes mi konečne došlo, čo mám urobiť. :D A tak som si stiahla Tag Editor a všetkým songom pripísala ich ID3 tag, ktorý im chýbala. Tramta da dáá :D Funguje. :) Môžeme oslavovať. :)
Ale nepotešujúca správa, zajtra idem do školy :D Uh...prežijem...x)) Tak idem si uvariť citrónový čaj a potom budem pozerať do bedne. =D A ak by som sa veľmi nudila, otvorím si slovenčinu. Ale to len v prípade núdze :D
Majte sa :) 

Neplač nad rozliatym mliekom! Prines radšej vedierko a poriadne sa vyrev =)

18. září 2010 v 13:14 | *Dreamer
Po týždni...

...sa hlásim, len aby som vám oznamila, že ešte žijem. Každý deň, po škole, som mala neuveriteľne veľa času. Kľudne som sem mohla prísť a napísať vám. Omyl...nemohla. Nemala som náladu sem čosi písať. Bol to najdivnejší týždeň, aký som kedy zažila. Podivné reči, zvláštne obedy, nechápavé pohľady, podivní ľudia, nevysvetliteľné situácie, naivita, nekonečnosť, hádky, únava a nakoniec slzy. 
Nie som emo ani nič podobné. Ani psychopat nie som...ja len...niekedy mi veci nevyjdu tak, ako by som si to predstavovala. Toľko vecí sa tento týždeň zbabralo a dorazila som to tým, keď som si včera pustila film, a pol hodinu pri ňom revala, zatiaľ čo moja sestra zo seba nedala ani jednu slzu a s poznámkou ,,Je mi ich ľúto." sa pobrala na wc. Bez urážky...ale ako môže byť niekto tak necitlivý?? Ten film mi inak pripomenul, že ľudia majú aj horšie problémy, než moje blbé nevysvetliteľné nálady.
Okrem toho...som taká rada, že je tu so mnou zopár osôb, ktoré ma chápu, počúvajú a berú ma takú, aká naozaj som. A teda...najpodivnejšia osoba aká tu len môže byť...xD
Ale za celý čas prišli aj pozitívne veci a teda takmer nekonečný rozhovor po telefóne, ktorý ukončila až vybitá baterka, rozhovory na skype, správy na facebook-u, moje piatkové zaspávanie na prestávkach a obrovské množstvo sladkostí, ktoré som od dojatia zjedla pri včerajšom filme. A taktiež nový biely sveter x) Aspoň nákupy ma spravia šťastnou, keď už nič iné.
No a dnes?? Sedím tu v dvoch svetroch, je mi zima, mám nádchu a bolí ma hrdlo. Človek by ani neveril, aký môže byť "šťastný". 
Ale...čo vy?! Aj vám musím poďakovať...za všetky komentáre a tak :) Tak...ďakovala (:

P.S.: Zmenila som design...trvalo mi to, kým som to dokončila a normálne nastavila, tak očakávam nejaké komentáre. x)
P.S.2: Odo dnes mám novú prezývku...a teda *Dreamer...aby ste si nemysleli, že ten design mi robil niekto iní. xD Ale čo by, vy by ste si nikdy nič také nemysleli, že? xD

 
 

Reklama
Reklama