Listopad 2010

Verili by ste, že vonku je zima? // Alebo...ako mi arafatka zachránila život :D

27. listopadu 2010 v 21:12 | Miruška:) |  My Diary
deviantart.com
Mám 16. Už takmer dva dni. (: Necítim sa inak. Možno mi akurát trochu viac dochádza fakt, že už len dva roky a budem oficiálne dospelá. Ale ako tak pozerám, pre svoju mamu budem stále to malé decko, ktoré treba vodiť za ručičku...o ktoré sa treba postarať a ktoré bez nepretržitej starostlivosti neprežije. *Don't worry. Be happy.* Inak sa nič nezmenilo. Narodeniny dopadli inak, ako mali, ale nie zle. Len mi došlo, že nikdy viac už nechcem hrať s miláčkom Človeče nehnevaj sa (resp. chcem, ale musím sa naučiť prehrávať xD) a že za vetou "Áno, chcem sa biť..." sa skrýva "Ušteklím (ulechtám) ťa k smrti." :D No a dnešok...o pol ôsmej ma zobudila mamka, aby mi oznámila, že sneží. Potom som už nemohla zaspať. Inak, bolo hrozne skvelé pozrieť von oknom a vidieť obrovské vločky snehu padajúce v tak obrovskom počte na zem. :) Dosť bolo básničiek :D Ach...potom som sa najedla, upratala celý byt, pozrela trochu do kníh a potom sa vybrala von :) Uh...boli sme na kofolu...viacmenej xD No a potom sme šli sa prejsť pozdĺž kasární...čo bola sila, lebo bolo strašne mokro a všetko sa šmýkalo. Takže to znamenalo len jedno: ,,Keď s tebou udrie o zem Janík, a stiahneš aj mňa, tak si skončil...!" :D Potom som sa šmykla...a teraz už viem, že poučovať sa nemá. :D:D Uhm...a čo ešte? Ahá, bitka so sestrou...uprostred ulice a potom utešovanie, lebo som to schytala. :(( Ale za to "utešovanie" to stálo :D. Teraz k titulku. :D Vonku je neskutočná kosa! K tomu som si zabudla rukavice a nepomohol ani fakt, že na nohách som mala čižmy (alebo ako J. hovorí...kanady xD) a hrubé ponožky. :D EŠTEŽE som mala arafatku :D J. povedal, že som vyzerala ako terorista, ale to mi bolo jedno, lebo mi bola fakt neskutočná zima...xD A ešte keď idete pozdĺž rieky, tak buď umriete na podchladenie, alebo sa pomodlíte a budete dúfať, že vám niečo ako arafatka (napríklad) zachráni život. Uh...takže som si ju dala tak, aby mi bolo vidno len oči. :D Potom som vydýchla...a hneď mi bolo teplejšieee :D Nesmejte sa!! :D Ide o princíp. :D
PS: Už máte kúpené darčeky na Vianoce???
PS2: Áno...vianočné stresy sú tu :D:D 

Dajme tomu, že to tak malo byť. x) // Všetko je až podozrivo jednoduché.

20. listopadu 2010 v 12:39 | Miruška:) |  My Diary
deviantart.com
Bonjour! // Salut :)

Včera ráno som ešte premýšľala nad tým, ako vám napíšem, keď prídem domov. No ako šli jedna hodina za druhou, tak ten pocit opadal a na siedmej hodine mi bolo jasné, že nebudem schopná asi ani prísť domov a nieto čosi písať.
...učiteľka slovenčiny má pocit, že sme robotické hračky, ktoré nemajú problém naučiť sa naspamäť o ôsmich cykloch od Hviezdoslava, plus čosi o jeho živote, + o jednom cykle veľmi veľmi podrobne, no a aby toho nebolo málo, tak potrebujeme aj Hviezdoslavove epické diela....
...učiteľka geografie sa včera zbláznila. Prvýkrát sa netvárila akčne, mala dobrú náladu a písomku nám, znova, kvôli veľkej neúčasti žiakov, odložila...
...matikár sa na hodine rozplakal a to len preto, že mu veta ,, číslo je väčšie, poprípade menšie..." prišla vtipná. Totižto to poprípade tam bolo preto, že znamienka v rýchlosti opravil a potom na nás nakričal, že sme to MY zle prečítali a hneď na to dostala celá trieda taký záchvat, že p.p.H sa rozplakal...
...na informatike sme si napísali písomku z excelu...oh...akoby som ja vedela čosi robiť v tom debilnom zelenom programe. Najprv som pri tom sedela a s údivom hľadela na zadanie...a teda vyrobiť rovnakú tabuľku ako na papieri a potom vypočítať pomocou vzorca súčty a priemery. Áno, áno...nič jednoduchšie neexistuje. Hold, moje počítačové znalosti nie sú bohviečo. A tak som si  klikala kade tade, až som sa dopracovala k výslednej podobe. Som skvelá, viem. A aby som nezabudla, stihla som vyrobiť tabuľku aj Veji, ktorá akosi zabudla na ďakujem. A potom som pobehovala sem a tam, lebo to takmer nikto nevedel. Nakoniec som vybuchla, že nie som stroj a vypadla z tej debilnej triedy. Netuším čo mám z písomky...
...angličtina...test zo žltej Headway-ky?? NO A? To je hračka...
...na chémii nám stihol rozdať predošlé písomky, povedať čo bude na ďalšej písomke, nadiktovať poznámky, a ešte aj vyskúšať 3 ľudí...
....náš nový triedny a zároveň náš dejepisár je rovnako akčný ako naša geografička a tak usudzujem, že to bude tým množstvom nikotínu, ktorí obaja denne prímu...
Konečne koniec dňa. Vybodla som sa na odnášanie vrecúšok s telesnou a ocenila fakt, že nám dali do našej mini-šatničky skrinku, do ktorej môžem s radosťou hodiť svoje prezúvky. Domov som prišla s problémami, keďže v polovici cesty som prestávala dýchať. Ale bez obáv, určite to nebolo tým, že som v taške mala atlas, čítanku, sprievodcu, literatúru, knihu dejepisu, zošity s tvrdým obalom, zvyšné zošity a knihy + vrecúško s telesnou. 
Doma som sa zvalila na posteľ a zaspala, no vzápätí ma zobudil zvonček a môj J., ktorý sa ma pýtal, či nejdem von. Ale vzhľadom k tomu, že mi bolo príšerne, mama povedala že vyzerám strašne a mne sa prvýkrát za tento týždeň tak neskutočne točila hlava, povedala som že nejdem. Celý zvyšok dňa som preležala, večer som šla na polhodinu do vchodu, aby som bola aspoň chvíľu s ním (a jeho skvelým kamarátom xD). Uhm...tá polhodina nebola ani trochu postačujúca, ale čo už. No a vďaka mojej "chorobe" či ako to nazvať s ním teraz budem až ktovie kedy. Dúfam, že to prežijeme...
 :((( Není to fér.
PS: podstatou článku je, že sme mali ťažký deň, ale dostala som dve jedničky a že sa mi vďaka chorobe, ktorou ma nakazil nejaký imbecil (kto iný, že?!!!) som si pokašľala víkend.
PS2: všetkých vás mám veľmi rada a nemusíte to čítať.
PS3: tvárte sa, že ten design má byť tak, ako je teraz!!!

Aj tak niečo nie je v poriadku...

15. listopadu 2010 v 21:54 | Miruška:) |  My Diary
deviantart.com
Prvýkrát v živote si želám, aby čas šiel o trochu rýchlejšie, ako doteraz...

Musím si dať facku a prestať idealizovať, snívať, dúfať, myslieť si, že všetko bude tak, ako si to vymyslím. Nemôže už jednoducho rýchlo prejsť november, moje narodeniny, Vianoce, Silvester, aby som sa konečne dopracovala k Parížu a zmizla tak nachvíľu z tohto debilného mesta? Všetko je tu také hnusné...škola, domov, ľudia...nepáči sa mi tu. Nič sa mi tu nepáči. 
Nešibe mi. Len ma to tu tak trochu nebaví...ale ja neviem, možno to je chvíľkový pocit. A možno je to spôsobené bolesťou hlavy. Alebo tým, že ma bolia oči...
Blbosť, nie je to spôsobené tým, že ma bolia oči. =// Mám v sebe toľko hnevu a sklamania, že by som momentálne bola schopná pohádať sa sama so sebou. Vlastne, mám taký pocit, že už to robím...ale, to je jedno. V podstate.
Offtopic...zajtra je utorok a v stredu sa nejde do školy, čiže teoreticky mám nárok ísť von s ním. Po dnešku...uhm, neviem či sa mi bude chcieť. Dpč...nech sa budem akokoľvek premáhať a tváriť sa, že sa hnevám, vždy mu všetko prepáčim. (chcelo by to prefackať, viem)
Dnes sme písali z matiky...pozrela som, nechápala som, počarbala som papier a odovzdala svoje výsledné (prudko umelecké) dielo. Dúfam, že pri opravovaní nechytí tzv. amok. Z geoly nám odložila na piatok a dokonca neprijala úplatok. Zlatá to žena. No...a zajtra píšeme zrejme z angliny. Seriem celú anglinu...budem improvizovať! Už viac nechcem nič napísať.
PS: hneď mi bolo jasné, že dobré obdobie nebude trvať večnosť...
PS2: verili by ste, že ma vie niekto rozosmiať a podržať aj keď dobre vie, že sa na neho hnevám? To je aký blud...sama tomu neverím. Vlastne...verili by ste, že som taká sprostá a dovolím mu to?
PS3: možno sa vám ozvem ešte tento týždeň.


Život je o počítaní dní...

13. listopadu 2010 v 12:03 | Miruška:) |  My Diary
 When you tell me I'm a wreck...
omaha beach
Verili by ste, že raz uvidím akékoľvek more naživo?! Alebo dokonca že uvidím Omaha Beach v Normandii? Stane sa to skutočnosťou, no ja tomu akosi stále nedokážem uveriť. Podľa mňa si to uvedomím až 28.februára, keď sa o 4 ráno zobudím, prichystám sa a okolo piatej schytím tašku a poberiem sa ku škole. Alebo si to uvedomím až keď budem ísť celú noc v autobuse a prejdem mestami, ktoré som zatiaľ videla len na Google Earth. Som šťastná a viem, že toto bude najkrajší darček k narodeninám a Vianociam, aký som kedy dostala. Dokonca to budú najkrajšie jarné prázdniny, aké som kedy zažila. Prisahám, že už nikdy nebudem nič chcieť...ak naozaj uvidím PARÍŽ. :) Teraz už len počítam dni...

Uhm...včera som mala fajn piatok. Mimochodom. Sadli sme na dopravu, ja, J., jeho kamoš a sesternica Viky a šli sme k jeho otcovi. (: Musím uznať, že už dávno som sa nehrala na "školu" a nemaľovala omaľovánky. :) Pexeso som síce hrala s J. v stredu, ale tak som si to zopakovala aj včera. :) Mno...a...prišla som na to, že úprimnosť je dôležitá a že na sebe musím čosi zmeniť, ak chcem aby to ešte aspoň chvíľu vydržalo. Skvelé, ako obaja počítame dni...

Víkend presedím zjavne doma. V pondelok máme dve písomky, trochu ma bolí hrdlo a dnes nejak nemám na nič náladu...čo už? (: Uhm...zachraňuje ma akurát fakt, že budúci týždeň nemusím ísť v stredu do školy! (Sing hallelujah!!!) No, tento víkend vám už článok nenapíšem, ale na komenty prídem odpísať, tak mi prosím v pondelok držte palce na matike a geografii :) Ďakujem... 

Zbytočne budeme skákať až k nebesám! Aj tak sa vždy vrátime na zem.

8. listopadu 2010 v 20:22 | *Dreamer |  My Diary
Vždy, keď sa na niečo hrozne teším, nevyjde to. 
Vždy, keď do niečoho vkladám dôveru, sklamem sa.
Vždy, keď nedôverujem, sklamem iných.
Vždy, keď sa neteším, prekvapí to mňa, ale zarazí iných.
Zákony schválnosti, či osud? 


deviantart.com
Nechcem tu rozoberať depresívne témy, ani sa tváriť depresívne. Veď keby som vedela chémiu, nezaťažovala mamku (možno) hlúposťami a nesklamala zopár ľudí, bola by som najšťastnejší človek na svete. Ale ako hovorí môj kamarát: ,,Hlavne pozitívne, pozitívne..." :) Tak teda pozitívne. 
Dnes nám v škole oznámili, že je možnosť navštíviť Paríž, Bretónsko a Normandiu počas jarných prázdnin, spolu s ľuďmi z iných častí Slovenska. Samozrejme, učiteľka francúzštiny, ktorej je jasné, že Francúzsko je  niečo, čo by som v živote chcela dosiahnuť, ma zapísala, aj keď som jej povedala, že nikam nejdem. A teraz sa pýtate prečo, však? Dôvod→300€. 
Doma som to oznámila, aby sa mamka nenaštvala, že jej neoznamujem dôležité fakty (alebo preto, že v kútiku duše som predsa len dúfala...), no a ona mi oznámila to, čo som už vedela. ,,Trochu veľa na 5 dní"  Hneď potom som sa rozplakala, ale hovor od J. celkom pomohol. A nakoniec dokonalá poznámka od môjho J., ktorá ma rozveselila (,,Tie výlety sú drahé jak sviňa!") :D Mno a zrazu ma mami zavolala do kuchyne, aby mi oznámila, že IDEM. 
A teraz? Teším sa, stále neverím, že konečne nebudem musieť po Paríži blúdiť len na Google Earth, ale na druhej strane mám výčitky svedomia. 300 ečok je moc...=//
Čas ukáže...
Zatiaľ sa majte (: 

Ale ste ma nečakali...xD

6. listopadu 2010 v 21:27 | *Dreamer |  My Diary
Ja viem!!! Neozvala som sa snáď mesiac...moment...O.o...omyl! Nebola som tu dva mesiace.

deviantart.com
A teraz by ste čakali ospravedlnenie, čo? :D Smola...žiadne nebude. Aj tak som skoro nikomu nechýbala, až na výnimky a poväčšina z vás nemá na blog čas rovnako ako ja. x)
A teraz čakáte, že poviem, že s blogom končím. Smola...nekončím. :D Vyzerá to tak, že keď si nájdem čas, tak sa vám ozvem...ale nevravím, že toho času bude veľa. ((:

Na začiatku roka, som stresovala, že sa nestíham učiť. A teraz ma ani trochu neštve nič, spojené so školou. Trojky zberám jednu za druhou...a som na ne hrdá :D Oook...nie je ich tak veľa, ale aj tak..(:
Okrem toho som začala chodiť aj von! Áno, áno...je to šokujúce, ale no zabite ma :D 
Uhm... nebyť ich, JEHO tak celé jesenné prázdniny sedím doma a víkendy presedím v knihách. Potom by som bola deprimovaná, že nič nestíham, hysterčila že sa mi nedarí a nakoniec by som zaspala nad knihami. 
UH! Som rada, že to tak nie je. :)) Možno keď budem veľká, tak si spomeniem, ako som raz žila...a nie ako som sa utápala v zošite z chémie a dúfala, že mi niekto naleje do hlavy všetky vzorce a chemické reakcie. :)) 
Teraz je to skvelé...až na to, že keď som s ním, tak ma zdraví a objíma každý, koho stretneme na ulici, ale inak sa nesťažujem :D:D
Čo vy?! Ako ste na tom? Nejaké prevratné novinky?? (:
Ozvem sa...v blízkej budúcnosti. Pá (: